Od kremíka sa odvodzuje celý rad kyselín, ale dosiaľ sa nepodarilo ani jednu izolovať v čistom stave. V prírode sa vyskytujúce kremičitany sa odvodzujú od kyseliny ortokremičitej H4SiO4, metakremičitej H2SiO3 a od rôznych polykyselín, ako H2Si2O5, H4Si2O6, H6Si2O7, H2Si3O8 atď.
Kyselinu kremičitú najľahšie získame rozkladom alkalických kremičitanov kyselinou chlorovodíkovou. Takto uvoľnená kyselina je huspeninovitá, amorfná látka, ktorá je čiastočne rozpustná vo vode a v kyseline chlorovodíkovej a veľmi dobre rozpustná v alkalických hydroxidoch a uhličitanoch. Zahrievaná v červenom žiari stráca všetku vodu a mení sa na oxid kremičitý. Mierne vyžíhaný oxid je rozpustný vo vriacom roztoku sódy, ale prudko žíhaný a prirodzený SiO2 sa takto nedá uviesť do roztoku.
Kremičitany okrem alkalických sú vo vode nerozpustné. Niektoré kremičitany
odštepujú za varu s kyselinou chlorovodíkovou huspeninovitú kyselinu kremičitú, no väčšina prirodzených kremičitanov sa nedá takto rozložiť. Rozkladáme ich spôsobom uvedeným v osobitnej stati.