poskytuje s katiónom striebra v slabo kyslom prostredí červenofialovú zrazeninu. Túto reakciu možno výhodne použiť aj ako kvapkovú skúšku na striebro.
Za prítomnosti ortuti pridávame KCN, pričom vzniká K[Ag(CN)2] a málo disociovaný Hg(CN)2 ktorý s činidlom nereaguje. KCN pridávame aj v prítomnosti Au a Pt.
V prítomnosti Cu a Hg pridávame KCN, ale potom musíme pridať ešte HCl na rozrušenie meďného komplexu, ktorý reaguje s činidlom.
neutrálne alebo slabo zásadité roztoky solí strieborných s ditizónom poskytujú červenofialovú, vločkovitú, v CCl4 nerozpustnú zrazeninu . Naproti tomu kyslé roztoky solí strieborných poskytujú žltú zrazeninu, ktorá trepaním s CCl4 prejde do vrstvy CCl4. Túto metódu možno použiť na dokazovanie striebra v prítomnosti všetkých katiónov, ktoré s týmto činidlom reagujú, a v prítomnosti ostatných katiónov, keď ich maskujeme.
vylučuje z roztokov strieborných solí mierne okyslených kyselinou dusičnou, žltú zrazeninu. Túto metódu možno použiť aj na oddeľovanie striebra od olova a tália.
Ako činidlo sa pripravuje 1 % roztok tionalidu v alkohole alebo kyseline octovej.
a síran meďnatý CuSO4. 5 H2O tvorí vo vodnom roztoku komplexný katión, ktorý zráža strieborné soli v podobe komplexnej zlúčeniny bledofialovej farby. Roztoky solí striebra musia byť neutrálne alebo slabo amoniakálne. K roztoku pridáme najprv jodid draselný a vzniknutý jodid strieborný rozpustíme v nadbytku KI, potom roztok zahrejeme až do varu a pridáme k nemu čerstvo pripravený koncentrovaný roztok činidla. V prítomnosti väčšieho množstva striebra sa vylúčia hneď a zo zriedených roztokov až po vychladnutí fialové kryštáliky.
Ako činidlo sa používa vodný roztok pripravený rozpustením vzorcovej váhy CuSO4. 5 H2O a 2 grammolekúl propyléndiamínu v práve potrebnom množstve vody.
Na filtračný papier nanesieme kvapku skúmaného roztoku a obkreslíme ju ceruzkou. Papier osušíme a vložíme na dve minúty do roztoku bromidu draselného. Potom ho umyjeme destilovanou vodou a vložíme do roztoku metolu. Prítomné striebro sa vyredukuje v kovovej forme ako tmavá škvrna, ktorej veľkosť sa riadi podľa množstva prítomného striebra.
Ako činidlo sa používa 0,02 mol l-1 bromid draselný a roztok 10 g metolu a 50 g kyseliny citrónovej v 500 ml destilovanej vody.
Žltý roztok soli ceričitej sa za prítomnosti AgCl odfarbí, lebo soľ ceričitá sa redukuje na soľ ceritú. Na platničku alebo do malej misky dáme dve kvapky činidla a kvapku skúmaného roztoku mierne' okysleného kyselinou dusičnou. V prítomnosti striebra sa roztok odfarbí. Vzhľadom na to, že roztok sa môže odfarbiť aj za neprítomnosti striebra, musíme robiť súčasne aj slepý pokus. Ako činidlo sa používa 10% roztok síranu v 10 mol l-1 HCl alebo 0,25% roztok dusičnanu ciničito-amónneho v 1 % kyseline dusičnej.
Účinkom síranu mangánatého v prítomnosti manganistanu draselného v prostredí kyseliny chlorovodíkovej. Prítomnosť striebra katalyzuje reakciu medzi dvojmocným a sedemmocným. mangánom, pričom vzniká tmavá zrazenina štvormocného mangánu, ktorá prejde na bezfarebnú zlúčeninu dvojmocného mangánu. Pri dokazovaní striebra postupujeme takto: Na dno malého téglika pridáme dve kvapky činidla, kvapku skúmaného roztoku a trocha kyseliny soľnej. V prítomnosti striebra sa čierna zrazenina odfarbí.
Potrebné roztoky: 0,1 % vodný roztok síranu mangánatého,0,1 mol l-1 manganistan draselný a 10 mol l-1 kyselina chlorovodíková. Činidlo sa pripravuje pred použitím zmiešaním po jednej kvapke z každého roztoku.
Účinkom chloridu rubídneho sa z roztoku vylučuje bezfarebná zrazenina zloženia Rb[AgCl2]. Dôkaz sa robí nasledujúcim postupom: Na podložné skielko dáme kvapku mierne kyslého skúmaného roztoku a do nej vložíme kryštálik chloridu rubídneho a zmes opatrne zahrejeme nad mikroplameňom. Ak vzniknú bezfarebné ihličky, je to dôkazom prítomnosti striebra. Ako činidlo používame nasýtený roztok chloridu rubídneho.