KVALITAN - virtuálne chemické lagoratóriumMeď / Dôkazy / Katióny II. triedy / Katióny / Teória

Benzoínoxím (Kupron)

zráža z amoniakálnych roztokov solí meďnatých zelenú zrazeninu, ktorá je nerozpustná vo vode, alkohole, amoniaku, zriedenej kyseline octovej a vínnej. Vhodnou voľbou reakčného prostredia možno meď takto dokázať za prítomnosti temer všetkých katiónov okrem niklu. Túto metódu možno výhodne použiť aj na kvantitatívne stanovenie medi. Ako činidlo sa používa 5% alkoholický roztok benzoínoxímu .

Salicylaldoxím

vylučuje z roztokov solí meďnatých okyslených kyselinou octovou, žltozelenú zrazeninu, ktorá sa po zamiešaní rýchlo zbalí. Túto metódu možno použiť ako kvapkovú skúšku na dokazovanie a okrem toho ako nefelometrickú metódu aj na kvantitatívne stanovenie medi. Potrebné činidlo: 1 g salicylaldoxímu rozpustíme v 5 ml alkoholu, pridáme 95 ml 80°C teplej vody a vyčkáme, kým sa všetko rozpustí. Trepať sa nesmie, lebo olejovité kvapky, ktoré sa vylúčia, by nevošli do roztoku.

Ditizón

farbí roztoky solí meďnatých v neutrálnom alebo alkalickom prostredí na hnedo, kým v kyslom prostredí na fialovo.

Etyléndiamín a propyléndiamín

poskytujú s katiónom medi komplexný katión, ktorý s aniónom [HgI₄]2- dáva modrofialovú, resp. tmavomodro sfarbenú zrazeninu. Podrobnosti na vyvolanie potrebných reakcií sú uvedené pri katióne ortuti.

Kyselina chinaldínová

zráža soli meďnaté z prostredia okysleného kyselinou sírovou alebo octovou v podobe zelenej kryštalickej zrazeniny.

Nitrozofenylhydroxylamínamónium (Kupferron)

vylučuje z roztokov solí meďnatých, okyslených, kyselinou octovou alebo mierne kyselinou minerálnou, za prítomnosti tlmivého činidla (octanu) sivobielu komplexnú zlúčeninu.

Tionalid

zráža z kyslých alebo alkalických roztokov solí meďnatých žltú zrazeninu.

Merkaptobenztiazol

vylučuje z roztokov solí meďnatých, zneutralizovaných amoniakom, oranžovožltú vločkovitú zrazeninu. Činidlo sa používa ako 5% alkoholický roztok.

Pyridín a rodanid amónny

vyvolávajú v neutrálnych roztokoch solí meďnatých zelenožltú zrazeninu.

Alkalické xantogenáty

vylučujú z roztokov solí meďnatých čiernohnedú zrazeninu xantogenátu meďnatého, ktorý po odštiepení etylxantogéndisulfidn mení sa na žltý xantogenát meďný.

5,7-dibróm-8-oxychinolín

dáva s Cu²⁺ žltohnedú až hnedožltú zrazeninu, nerozpustnú v zriedených kyselinách.

Rubeánvodíková kyselina

NH₂(CS)₂NH₂ zráža z amoniakálnych a mierne okyslených roztokov solí meďnatých zelenohnedú až čiernu zrazeninu rubeanátu meďnatého. Ak sa skúška robí vo forme kvapkovej metódy, napojíme papierik skúmanou látkou, vystavíme účinku dymov amoniaku a pridáme kvapku činidla. Za prítomnosti medi vznikne na mieste nanesenej kvapky čiernozelená škvrna.

Rodanid ortuťnato-amónny

V podobe rodanidu ortuťnato-meďnatého. Kvapku skúmaného roztoku dáme na podložné skielko, odparíme do sucha, zvyšok rozpustíme v zriedenej kyseline octovej a pridáme kvapku rodanidu ortuťnato-amónneho. Za prítomnosti medi vzniknú zelenožlté kopijovité kryštáliky, ktoré sa zhlukujú do hviezdic.

Dusitan draselný a octan olovnatý

 Ako dusitan olovnatomeďnatodraselný. Na podložnom skielku odparíme kvapku skúmaného roztoku, zvyšok rozpustíme v zriedenej kyseline octovej, pridáme kryštálik dusitanu draselného a kvapku octanu olovnatého. Ak vzniknú čierne kocky, je meď prítomná.

Síran zinočnatý a rodanid ortuťnatoamónny

Na platničku alebo na dno téglika dáme kvapku roztoku síranu zinočnatého a kvapku veľmi zriedeného skúmaného roztoku. Potom pridáme kvapku kyseliny sírovej a kvapku činidla. Vzniká biela zrazenina [Hg(SCN)₄]Zn, ktorá sa za prítomnosti katiónu medi sfarbí na fialovo.

Tetrarodanátoortuťnatan amónny

(NH₄)₂[Hg(SCN)₄]

Kvapku skúmaného roztoku dáme na papier alebo porcelánovú misku, k nej pridáme kvapku 1 % roztoku octanu zinočnatého a kvapku činidla. Ak vznikne, ružová alebo fialovoružová škvrna, je meď prítomná. Činidlo sa pripravuje rozpustením 8 g HgCI₂ a 9 g NH₄SCN v 100 ml vody.

Namiesto soli zinočnatej možno použiť aj soľ kademnatú. Obidve majú zostriť a zošpecifikovať reakciu so soľou meďnatou.

Rodanid železitý v prítomnosti tiosíranu sodného

Na dno dvoch malých misiek dáme po kvapke skúmaného roztoku a do jednej kvapku rodanidu železitého. Do jednej misky dáme aj kvapku tiosíranu a sledujeme farebné , rozdiely. Za prítomnosti medi sa roztok odfarbí, lebo trojmocné železo sa zredukuje tdosíranom za prítomnosti medi ako katalyzátora na železo dvojmocné. Potrebné roztoky: 1,5 % vodný roztok FeCI₃, 2 % vodný roztok tiosíranu sodného a 1 % vodný roztok rodanidu draselného.

Benzidín

Soľ meďnatá v okamihu prechodu na soľ meďnú oxiduje benzidín za vzniku benzidínovej modrej. Ako redukovadlo treba použiť pomocnú látku, ktorá neovplyvní hlavnú reakciu.

Na papier sa nanesie kvapka skúmaného roztoku, ku ktorej sa pridá. Kvapka benzidínu a kvapka nasýteného roztoku bromidu draselného ako redukovadlo. Ak vznikne modré sfarbenie, je meď prítomná

Salicylát sodný, amoniak, octan benzidínu a kyanid draselný

Do skúmavky dáme 1 ml neutrálneho alebo mierne kyslého skúmaného roztoku. Potom postupne pridáme 4 kvapky roztoku salicylátu sodného, 4 kvapky amoniaku, kvapku octanu benzídínu a kvapku roztoku kyanidu draselného. V prítomnosti stôp medi vznikne ružové sfarbenie a za vyšších koncentrácií vznikne modré až modrofialové sfarbenie. Potrebné roztoky: 3% roztok salicylanu sodného vo vode. 7,5 mol l^-1 amoniak, 0,1 % roztok benzidínu v 20% kyseline octovej a 1 % roztok KCN vo vode. Reakciu rušia: jednomocná ortuť, ktorá tvorí čiernu zrazeninu, urán dáva oranžovú, trojmocné železo ružovohnedú, mangán hnedú a kobalt tiež hnedú zrazeninu.

Kyselinou 1,2-diaminoantrachino-3-sulfónová

poskytuje s meďou v alkalickom prostredí modrý lak. Podobne sa správajú aj soli kobaltnaté, nikelnaté a železité.  Ak tieto soli nie sú prítomné, postupujeme takto: Do kvapky skúmaného roztoku na miske alebo na papieri pridáme kvapku činidla a kvapku NaOH (4 g na 100 ml vody). Ak je meď prítomná, pôvodná červenofialová farba prejde do modra. Za prítomnosti uvedených katiónov podávame dôkaz na filtračnom papieri. Na filtračný papier najprv nanesieme kvapku skúmaného roztoku a papier vysušíme. Potom pridáme na vyzrážanie medi kvapku zmesi rodanidu draselného a kyseliny siričitej a znovu vysušíme. Papier potom niekoľko razy pretiahneme cez roztok použitého zrážadla a potom opatrne spláchneme vodou, čím odstránime všetky soli okrem vyzrážaného rodanidu meďného. Po vysušení papierika nanesieme naň trocha alkalického činidla; ak je meď prítomná, jeho účinkom vznikne na mieste zrazeniny modrá škvrna.

α-Izatoxím

Meďnaté soli poskytujú v octanovom prostredí s a-izatoxímom hnedú soľ, ktorá sa v alkalických lúhoch a amoniaku rozpustí za vzniku fialového roztoku, ktorý sa v nadbytku amoniaku neodfarbí. Odfarbí sa len v roztoku KCN. Na dokazovanie sa používajú papieriky a-izatoxímové-octanové, napojené činidlom. Na papierik nanesieme kvapku skúmaného roztoku a vystavíme ho parám amoniaku. Ak je meď prítomná, vzriikne fialová škvrna alebo prstenec. Namiesto amoniaku možno použiť roztok vínanu sodno-draselného. Za prítomnosti Hg, Ag, Bi a UO₂ ktoré rušia reakciu, postupujeme takto: Kvapku skúmaného roztoku zneutralizujeme na hodinovom skielku kyslým uhličitanom draselným, potom pridáme na blokovanie UO₂ a Bi kvapku na sýteného roztoku Seignettovej soli a toľko KI, aby sa prípadne prítomná ortuť rozpustila. Potom zmes premiešame, nanesieme na papierik a premy jeme kvapkou roztoku vínanu sodno-draselného. Fialový prstenec poukazuje na prítomnosť medi.