TEÓRIA
HRA
TEST

KVALITAN - virtuálne chemické lagoratóriumBizmut / Dôkazy / Katióny II. triedy / Katióny / Teória

Dimetylglyoxím

poskytuje s roztokmi bizmutitých solí za prítomnosti chloridu sodného v amoniakálnom prostredí žltú zrazeninu.

Cinchonín

zráža z roztokov solí bizmutu mierne okyslených kyselinou dusičnou bizmut ako podvojný jodid v podobe oranžovej zrazeniny. Činidlo sa pripravuje. rozpustením 0,1 g cinchonínu a 0,2 g jodidu draselného v 10 ml kyselinou dusičnou okyslenej vody. Pri kvapkovej skúške napojíme papier skúmanou látkou a nanesieme naň kvapku činidla. V prítomnosti bizmutu vznikne žltá škvrna. 

Merkaptobenztiazol

zráža z roztokov bizmutitých solí chrómovožltú zrazeninu. K mierne kyslému roztoku pridáme najprv činidlo a potom toľko amoniaku, aby ho bolo práve cítiť. Roztok potom zahrejeme a v prítomnosti bizmutu vylúči sa zrazenina uvedenej farby.

Ditizón

vyvoláva v roztokoch bizmutitých solí oranžovožlté sfarbenie.

Tionalid

vylučuje z roztokov bizmutitýoh solí mierne okyslených kyselinou dusičnou alebo sírovou spočiatku mliekovitú, neskoršie žltú kryštalickú zrazeninu.

Nitrozofenylhydroxylamínamónium (Kupferron)

zráža z roztokov bizmutitých solí, mierne okyslených HCl alebo sírovou, žltobielu zrazeninu.

Pyrogalol

vylučuje i neutrálnych roztokov bizmutitých solí ťažkú žltú zrazeninu. Ak je skúmaný roztok kyslý, zneutralizujeme ho amoniakom až do vzniku prvého zákalu, ktorý rozpustíme kvapkou kyseliny dusičnej, a potom pridáme koncentrovaný vodný roztok pyrogalolu a zavaríme.

Kyselina chlorovodíková, jodid draselný a cézium

Ako jodid bizmutito-cézny. Kvapku skúmaného roztoku mierne okysleného HCl, nanesieme na podložné skielko a k nej pridáme niečo KI a zrniečko chloridu cézneho. Za prítomnosti bizmutu sa vylúčia tmavočervené šesťboké platničky tvaru mikroskopických dáždnikov.

Síranu draselný

Ako síran bizmutito-draselný alebo sodný. Kvapku skúmaného roztoku odparíme na podložnom skielku, pridáme kvapku síranu draselného alebo sodného a zahrejeme. Za prítomnosti bizmutu vzniknú šesťboké bezfarebné platničky.

Fluorescenčná skúška

Soli bizmutu fluoreskujú pri rozpálení vo vodíkovom plameni za prítomnosti solí vápenatých kyánovomodro. Soli bizmutu treba na túto skúšku pripraviť. Z čistého uhličitanu vápenatého a vody si pripravíme cestovitú masu, z ktorej naberieme malé množstvo na platinový drôt a mierne vypálime. Na taveninu po vychladnutí pridáme druhým drôtom trocha skúmanej látky a mierne vyžíhame. Takto pripravenú guľôčku po vychladnutí mierne vypálime na spodnom okraji bezfarebného plameňa, nie dlhšieho ako 0,5 cm. V prítomnosti bizmutu pri miernom žíhaní masy vznikne na plameni kyánovomodré sfarbenie.

Alkalický cínatán v prítomnosti olovnatých solí

Na podložné skielko dáme dve kvapky skúmaného chloridového roztoku, kvapku nasýteného roztoku chloridu olovnatého a dve kvapky roztoku alkalického cínatanu. V prítomnosti bizmutu vznikne hneď, no najneskoršie do troch minút čierna zrazenina od vylúčeného bizmutu. Olovo sa vylúči neskoršie a sfarbí roztok na hnedo. Slepý pokus sa musí robiť súčasne s hlavnou skúškou. Reakciu ruší meď, ktorú teda musíme blokovať. Preto ku kvapke skúmanej látky pridáme niekoľko kvapiek 2 mol l-1 NaOH, čím sa olovo prevedie na olovnatan, a potom pridáme niekoľko kvapiek 5% roztoku KCN, čím vznikne meďnatý komplex. Do takto pripraveného a premiešaného prostredia pridáme kvapku cínatanu alkalického na vyredukovanie bizmutu.

Pri dokazovaní bizmutu nesmie byť prítomná ortuť, ktorú odstránime odparením roztoku s kyselinou dusičnou do sucha a miernym vyžíhaním zvyšku. Zvyšok rozpustíme v kyseline dusičnej a roztok použijeme na dokazovanie bizmutu. Potrebné roztoky 2 mol l-1 NaOH, 5% roztok chloridu cínatého v 3 mol l-1  HCl a 1% vodný roztok octanu olovnatého.

Rodanid draselný

Na misku dáme kvapku mierne kyslého skúmaného roztoku a do nej vložíme niekoľko malých kryštálikov rodanidu draselného. V prítomnosti bizmutu sa zmes sfarbí na žlto od vzniknutého rodanidu bizmutitého.

Tiokarbamid

Do kvapky mierne kyslého skúmaného roztoku vložíme kryštálik tiomočoviny. V prítomnosti bizmutu vznikne komplexná zlúčenina žltej farby.

Hexarodanátochromitam draselný

Kvapku skúmaného roztoku nanesieme na papier a vysušíme, potom pridáme kvapku 3% alkoholického činidla a papier znovu vysušíme. Ak sa po pridaní kvapky kyseliny sírovej (1 : 2) objaví červená škvrna, je bizmut prítomný, S činidlom reagujú aj iné katióny (Ag, Tl,Pb a Hg), ktoré však dávajú zlúčeniny trochu inak sfarbené (žlto až ružovo).

Jodid draselný, chlorid cínatý a anilín

Do misky dáme kvapku skúmaného roztoku a k nej toľko 5% roztoku jodidu draselného, aby vznikol oranžový roztok. Potom pridáme 1 až 2 kvapky nasýteného roztoku chloridu cínatého a na prípadné maskovanie olova a kobaltu niekoľko kvapiek nasýteného roztoku rodanidu draselného. Potom roztok rozriedime vodou na 50 ml. Ak vznikne červené sfarbenie, bizmut je prítomný.

Hexakyanomangánatan draselný

Soli bizmutu s týmto činidlom poskytujú čiernu zrazeninu, ktorá je zmesou oxidu BiO a elementárneho bizmutu Bi. Ag a Hg prejdú pritom na komplexy a reakciu bizmutu nerušia.

Skúška: na filtračný papier nanesieme kvapku činidla a potom pridáme kvapku skúmaného roztoku. Čierna škvrna je dôkazom prítomnosti bizmutu. Činidlo sa pripravuje pridávaním 10% roztoku soli mangánatej do roztoku KCN, kým sa zelená zrazenina rozpúšťa. Po vyjasnení zakaleného roztoku je činidlo hotové.

Merkaptofenyltiotiadiazol draselný

zráža z roztokov solí bizmutitých, mierne okyslených kyselinou dusičnou, intenzívne oranžovočervenú zrazeninu. Ako činidlo sa používa 5% vodný roztok.