KVALITAN - virtuálne chemické lagoratóriumOrtuť / Dôkazy / Katióny II. triedy / Katióny / Teória

p-Dimetylaminobenzylidénrodanín

za neprítomnosti chlórového aniónu poskytuje s roztokmi ortuťnatých solí červenofialovú zrazeninu.

Difenylkarbazid

vylučuje zo slabo kyslých roztokov ortuťnatých solí modrofialovú zrazeninu. Túto metódu možno použiť aj ako kvapkovú skúšku na dokazovanie ortuti. Ako činidlo sa používa 1 % alkoholický roztok difenylkarbazidu. Tionalid zráža z neutrálneho a slabo kyslého roztoku chloridu ortutnatého bielu zrazeninu.

Ditizón

zráža ortutnaté soli rozlične podľa reakcie prostredia. V silno kyslom prostredí vzniká oranžovožltá a v slabo alkalickom prostredí fialovočervená zrazenina. V slabo kyslom alebo v silno zásaditom prostredí vzniknuté zrazeniny sú neurčitej farby.

Etyléndiamín a meď

Komplexný katión etyléndiamínu a medi poskytuje s komplexným aniónom [HgJ₄]^2- komplexnú soľ modrofialovej farby. Roztok, v ktorom zisťujeme ortuť, musí byť neutrálny alebo amoniakálny. Do roztoku pridáme nadbytok jodidu draselného, zahrejeme takmer do varu a pridáme vriaci koncentrovaný roztok činidla. Príprava činidla: Vodný roztok jedného váhového dielu Cu(N0₃)₂ a dvoch dielov etyléndiamínu NH₂-CH₂-CH₂-NH₂ zahrievame na vodnom kúpeli, kým sa na hladine modrofialovej tekutiny nevytvorí povlak. Vylúčené kryštáliky potom odfiltrujeme a premy jeme alkoholom a éterom. Na zrážanie sa používa koncentrovaný vodný roztok. Môžeme postupovať aj tak, že do roztoku síranu meďnatého pridávame vodný roztok etyléndiamínu, kým nevznikne tmavomodrofialové sfarbenie a jeho intenzita sa už nemení. V druhom prípade sa používa takto pripravený roztok priamo, pričom nadbytok etyléndiamínu nie je prekážkou.

Propyléndiamín

Komplexný katión propyléndiamínu za uvedených okolností poskytne s aniónom [HgJ₄]^2- tmavomodrú kryštalickú komplexnú soľ. Príprava činidla: Vzorcová váha síranu meďnatého a 2 grammolekuly propyléndiamínu sa rozpustia v práve potrebnom množstve vody.

Kvapku skúmaného roztoku opatrne odparíme na podložnom skielku, pridáme kvapku zriedenej kyseliny octovej, kvapku octanu kobaltnatého a do takto vzniknutej kvapky vložíme kryštálik rodanidu amónneho. Za prítomnosti katiónu ortuti vzniknú modré kryštáliky.

Tuhé soli ortuťné alebo ortutnaté, pálené v sklenej rúrke so sódou, uvoľňujú ortuť, ktorá sa zráža v podobe kvapiek na chladnejších miestach rúrky.

Hliník

Kovový hliník tvorí s ortuťou amalgám, ktorý sa na vzduchu rozkladá za vzniku vodného oxidu hlinitého, ktorý pokryje povrch hliníka bielym povlakom. Amalgám sa vytvorí aj v roztokoch ortuťných a ortuťnatých solí, tento jav sa používa na dokazovanie ortuti. Ak máme dokazovať ortuť, vezmeme pásik hliníka, ktorý odmastíme nejakým organickým rozpúšťadlom a vyleštíme vatou napojenou kyselinou soľnou (3 %) alebo šmirgľom. Vyčistený pásik vložíme do skúmaného roztoku a po piatich minútach ho umyjeme vodou, potom alkoholom a necháme ho na vzduchu vysušiť. Ak sa po niekoľkých minútach pliešok pokryje bielym povlakom, je to dôkaz ortuti. Skúmaný roztok musí byť neutrálny

Alizarínsulfónan sodný

O tom, či ide naozaj o ortuť, presvedčíme sa alizarínsulfónanom sodným v prostredí kyseliny octovej, povlak sčervenie alebo zružovie podľa množstva prítomného hliníka.

α-Izatoxímom

S α-izatoxímom poskytujú soli ortuťnaté v kyslom i amoniakálnom prostredí červenú až červenofialovú nerozpustnú soľ. Keď ide o veľmi kyslé roztoky, otupujeme kyslosť prídavkom octanu amónneho alebo priamo amoniakom. Skúšku robíme na papieriku, ktorý, si pripravíme napojením pásika filtračného papierika v 0,5% roztoku činidla. Skúšku ovplyvňujú soli bizmutité a uranylové, ktoré pred skúškou maskujeme Seignettovou soľou a zadymíme amoniakom.

Chlorid cínatý

Na filtračný papier dáme kvapku skúmaného roztoku, kvapku chloridu cínatého a kvapku anilínu. Ak je ortuť prítomná, vznikne hnedá až čierna škvrna. Potrebné činidlá: 5% roztok chloridu cínatého v 10 mol l^-1 HCl a chemicky čistý anilín .

Dusitan sodný a dusičnan strieborný

Na filtračný papier dáme kvapku nasýteného roztoku dusitanu sodného a potom kvapku roztoku dusičnanu strieborného. Pri reakcii vznikne biela zrazenina dusitanu strieborného. Potom pridáme kvapku neutrálneho skúmaného roztoku. Ak je ortuť prítomná, vznikne škvrna od vyredukovanej ortuti.

Jódový derivát metylénovej modrej

Dôkaz je založený na viazaní jódu prítomným katiónom ortuti a na regenerácii modrého roztoku. Na filtračný papier dáme kvapku vodnej suspenzie činidla a kvapku slabo kyslého skúmaného roztoku. Po čase vznikne modré sfarbenie a hnedý krúžok od vylúčeného jódu. Pretože silno kyslé roztoky poskytujú podobnú reakciu aj v neprítomnosti ortuti, musíme kyslosť roztoku pred skúškou otupiť uhličitanom alebo octanom sodným. Potrebné roztoky: suspenzia jódového derivátu metylénovej modrej v roztoku pripravenom z troch dielov jodidu draselného v 0,01 mol l^-1 H₂SO₄. Roztok 0,2 mol l^-1 uhličitanu sodného a 5% roztok octanu sodného vo vode. Príprava činidla: Nadbytok 0,1 mol l^-1 roztoku jódu v jodide draselnom zmiešame s 0,1 % roztokom metylénovej modrej, po dokonalom premiešaní odložíme na 24 hodín a prefiltrujeme; Roztok potom zmiešame s veľmi zriedeným roztokom jodidu draselného v, 0,01 mol l^-1 H₂SO₄.

Brómfenolová modrá

K roztoku (2 ml) pridáme v skúmavke 1 ml 0,2% vodného roztoku brómfenolovej modrej. Ak je vo vzorke ortuť, sfarbí sa roztok na červenohnedo. Skúšku možno vyvolať aj na papieriku.

Ortuť z jej roztokov možno vyzrážať 0,1 % roztokom 4,4' -bis-( di-metylamino)-tiobenzofenónu v acetóne. Do skúmaného roztoku pridáme 1 ml 10%-ného roztoku octanu sodného (ako tlmivý roztok) a potom činidlo, kým sa tvorí zrazenina. Okrem ortuti sa zrážajú aj Cu, Ag, Au, Pt, Pd, ktoré tvoria adičné zlúčeniny; tieto sa však dajú vytrepať éterom a nerozpustná ostane len zlúčenina ortuti.