Jednopercentný alkoholický roztok rubeanovodíka zráža, z roztokov solí kobaltnatých žltohnedú amorfnú zrazeninu. Reakciu uskutočňujeme na papieriku tak, že naň nanesieme kvapku skúmaného roztoku, ktorú vystavíme účinku dymov amoniaku a potom k nej pridáme kvapku činidla. Za prítomnosti kobaltu vznikne hnedá škvrna.
v kyseline octovej (1:1) zráža soli kobaltité v podobe purpurovočervenej objemnej zrazeniny nitrozonaftolátu kobaltitého.
Reakcia sa dá vyvolať aj na papieriku, na ktorý nanesieme kvapku skúmaného roztoku a po vystavení účinku dymov amoniaku pridáme do nej kvapku činidla a kvapku zriedenej kyseliny sírovej. Za prítomnosti kobaltu vznikne hnedá škvrna. Za prítomnosti medi pridávame KI, ktorý zredukuje meď a vytvorí nerozpustný jodid meďný. Elementárny jód odstraňujeme siričitanom. Trojmocné železo reaguje s činidlom podobne ako kobalt. Ak je železo prítomné, pridáme na jeho viazanie niekoľko kvapiek kyslého fosforečnanu sodného. Za týchto podmienok reaguje len kobalt. Podobne postupujeme aj za prítomnosti uranylu.
S benzidínom poskytuje trojmocný kobalt benzidínovú modrú. Kobalt sa môže takto dokázať, len ak nie sú prítomné iné oxidovadlá, ktoré reagujú podobne. Na papierik nanesieme kvapku skúmaného roztoku a vystavíme pôsobeniu pár amoniaku alebo pridáme kvapku peroxidu vodíka a ponecháme na vzduchu, kým sa na papieriku nevytvorí hnedá škvrna. Nato pridáme kvapku činidla (nasýtený roztok v 50% kyseline octovej), a ak vznikne modrá škvrna, je kobalt prítomný.
v prostredí alkalických hydroxidov. Soľ kobaltnatá sa iónom Ag+ oxiduje, pričom sa vylúči vyredukované striebro. Skúška sa robí na papieriku takto: Na papierik nanesieme dve kvapky nasýteného roztoku dusičnanu strieborného vo vzdialenosti, aby sa nezliali. Na každú kvapku nanesieme kvapku roztoku alkalického lúhu a počkáme, kým sa nevylúči hnedý kysličník strieborný. K jednej kvapke pridáme kvapku skúmaného roztoku. Ak je kobalt prítomný, vznikne čierne sfarbenie od vylúčeného elementárneho striebra; táto škvrna sa nápadne líši od porovnávacej kvapky žltohnedej farby, Potom pridáme k obidvom kvapkám po kvapke koncentrovaného dusičnanu amónneho, v ktorom sa rozpustí len kysličník strieborný, kým striebro zostane nerozpustené.
zráža soli kobaltnaté za prítomnosti rodanidu alkalického v podobe čerešňovočervenej kryštalickej zrazeniny zloženia [CoPY4](SCN)2.
sa za prítomnosti kobaltu farbí na modro.
Kvapku skúmaného roztoku nanesieme na podložné skielko a po odparení do sucha k zvyšku pridáme kvapku zriedenej kyseliny octovej, trocha rodanidu amónneho a ortuťnatej soli. Za prítomnosti kobaltu vzniknú, tmavomodré jednotlivé, ako aj hviezdicovité kryštáliky rodanidu ortuťnato-kobaltnatého.
Na podložné skielko nanesieme kvapku mierne okysleného skúmaného roztoku a kvapku síranu zinočnatého. Roztok potom zahustíme a po vychladnutí pridáme kvapku činidla. Za prítomnosti kobaltu vzniknú tmavomodré ružicovité kryštáliky. Potrebné roztoky: 0,5% vodný roztok síranu zinočnatého, 2,7 g chloridu ortutnatého a 3 g rodanidu amónneho rozpustíme v 100 ml vody. 10% vodný roztok fluoridu sodného na blokovanie železa.
Na dno téglika dáme kvapku neutrálneho skúmaného roztoku a 2 až 3 kvapky činidla. Za prítomnosti kobaltu vznikne, červená zrazenina. Potrebné roztoky: 1 % vodný roztok činidla, fluorid sodný na maskovanie železa a 10% vodný roztok octanu sodného na otupenie kyslosti.
Do mikroskúmavky pridáme niekoľko kvapiek neutrálneho alebo slabo kyslého skúmaného roztoku a trocha tuhého činidla. Za prítomnosti kobaltu vznikne modrý komplex, ktorý sa dá amylalkoholom vytrepať a sfarbí ho na modro.